Mocný zvuk zvonov hlási môj skon
Vetko je v èiernom, vade sú kvety
V mojom ivote nastal zlom
Kladiem si otázku, preèo som bledý.
Kòaz drí v ruke knihu lí
Slová klamstiev z nej èíta
O nebeskom krá¾ovstve, po ktorom kadý baí
O ktorom i on sám sníva.
Kamenný krí sa nad mojou hlavou týèi
No i tú skalu raz zub èasu znièí.
Nastalo ticho, no tichý plaè poèu
Moja myse¾ v mylienkach blúdi
Chcel by som len na okamih zazrie
Kto pri mojom odchode smúti.
Kòaz vak odkladá knihu a dáva znamenie
Èiernou hlinou môj hrob zasypa
Vraj èaká ma u teraz iba spasenie
U teraz viem, kto sa bude naposledy smie.
Kamenný krí sa nad mojou hlavou týèi
No i tú skalu raz zub èasu znièí.
Priezraèná perla z môjho oka skåzla
Snaím sa v podvedomí vráti èas
No hruda zeme z mylienok ma strhla
A ten zdrvujúci pocit je tu zas.
No o chví¾u mám úsmev na tvári
Na hrobe vetky kvety zvädli
Chcel by som vidie ako sa kòaz zatvári
Keï zistí, e niesom svätý.